Svet je desne besné miesto. Kto tvrdí opak, asi žije svoju pravdu vo svojej hlave. Mimo záznam, v tej hlave sa dá určite solídne stratiť. Ale vážne, toto čo je tu za bordel? Môj libling Elon Musk razí simulačnú teóriu, čo znamená že všetko okolo nás, celý vesmír a my, je len simulácia v obrovskom superpočítači. Prosto, že existuje supercivilizácia, ktorá nás a všetko ovláda. Okej. Tak v tom prípade im to tam musí tiež pekne jebať alebo sú všetci rozhádaní, keď nevedia vytvoriť aspoň akú takú symbiózu tu na Zemi, teda pardón akože na Zemi, akože vo Vesmíre. No, nie som spokojná. To už čo je, keď človek nemôže v kľude vzhliadať ani k ufoncom. Fuckup.
Možno sa tá „supercivilizácia“ skladá tiež z takých hnusných, hádavých, hašterivých falošných súk, aké som mala ja kedysi za kamošky. Ja fakt neviem, prečo, ale vždy sa na mňa nalepila baba, čo vyzerala, že je nevinnosť na dvoch nohách. No a ja som bola proste drzá Hanna. Ale ľudia boli vždy nadpriemerne tupí, lebo si považovali pretvárku viac ako úprimnosť. Falošný úsmev a výraz holky v nesnázích mne na ksichte nikdy nedržali. A také to hahaha na každú stupiditu, no velebnosti du blejt. To bolo bez šance. Výsledok bol taký, že ja som bola v očiach druhých vždy niečo ako hnusný tyranosaurus rex a vedľa hopkal rozkošný Bambi. A pritom pripečená Baška a malá Dana, neboli nič iné, len besné vypočítavé kurvy. To sa nedalo vydržať, ako sa účelovo smiali jak jalovice na trápnych vtipoch chalanov. Ja som sa len sucho dotyčného spýtala, či má bohatých rodičov, lebo nič iné mu nepomôže. Tak je jasné, že môj fanclub bol dosť titerný, ale lepšie akoby bol falošný jak úsmev Darinky Rolincovej.
Veľmi ma potešilo, keď mi napísalo pár báb, či by som im mohla dať nejaké rady pri hľadaní partnera. Nuž, nedbám. Upozorňujem, že môj pohľad je subjektívny, čerpám len z vlastných zdrojov a osobných domnienok.
V prvom rade, hľadanie partnera začínalo u mňa samej. Tiež som sa musela so sebou naučiť existovať a hlavne som sa do seba zamilovala. To je základ. Akože jasné, že kukali na mňa chlapi, keď som im povedala, že som bohyňa a niektorí sa to snažili aj spochybniť, kokoti, ale to je super, lebo sa sami vyautovali. Nechcela som vedľa seba sračku, čo potrebuje mať navrch tým, že ma nebude vedieť doceniť, takú ešte nehrali. Ako sorry, svoje komplexy si mali vyliečiť než dupali suchou nohou so mnou na rande! Chcela som niekoho, kto vo mne uvidí len to najlepšie. To sú tie triediace mechanizmy, čo som v minulých blogoch spomínala. Aby som to uviedla na pravú mieru, nejde o to, presvedčiť okolie, že ste so sebou spokojná, srať na okolie. Tým, že si meníte profilové fotky 3x do týždňa, nikoho nepresvedčíte, teda áno, ale leda tak o opaku (psychológia ľudia, psychológia), treba sa mať vnútorne rada so všetkým a to mi verte, že je kurevsky príťažlivé. Akože až tak, že možno nebudete mať problém, niekoho zbaliť, ale niekoho sa zbaviť. Tiež je veľmi dôležitý úsmev, každý má rád pozitívnych ľudí a pridáva to na kráse. Teda ja o tom moc neviem, lebo sa väčšinou tvárim ako masový vrah, ale všimla som si, že to funguje, keď som sa párkrát schuti pred chlapmi zasmiala na svojich vlastných vtipoch. Ako inak.
Ďalej by som odporúčala sa vyvarovať triviálnych chýb v podobe nezdravých a nereálnych očakávaní. Treba si naordinovať najvyššiu možnú mieru sebareflexie, akú unesiete. Je to nevyhnutné pri hľadaní, podľa zaručeného kľúča, ktorý má potenciál a to rovný rovného si hľadá.
Mňa totiž neprestane udivovať, keď si niekto, kto nič nevlastní a do 37+ operuje z detskej izby, nemá VŠ, zamestnanie nič moc, do práce chodí MHD a chce managera s X5 a bytom na Kolibe. No takto. Wake up! Bez šance. Tu treba prekopať kritéria hľadania od základov. Pýtam sa tak logicky, keby také baby mali mať managerov s X5 a bytmi na Kolibe, kto, prosím Vás, vážne, KTO by ostal pre vzdelané baby s bytmi, autami a vzhľadom bohyne? Dokladač tovaru v Lidl? Neexistuje. Pre takého chlapa ste za zenitom a je to vaše šťastie. Hentakí by vás rozobrali na súčiastky. Hlasivky by vám odišli ako by ste museli vykrikovať na horu zvanú ego. Nechajte ich tým sprostým sliepkam, čo im hodia zrno a oni začnú zobať. A ešte sa budú tešiť.
To isté platí opačne, keď máte vzdelanie, komodity, neuspokojte sa s niekým, kto na vás nemá. Aj keď my ženy sme v tomto samaritánky, je to chyba, verte mi. Ak si myslíte, že si vás budú považovať a na rukách nosiť, opak je pravdou. Túto skúsenosť som si už odžila za vás a preto viem zaujať jasné stanovisko. Skôr sa dočkáte jízlivých poznámok plných závisti za to, že vy máte a on nie. Tu pomôžu len dve vety 1. uhni, nevidím a 2. viac mi nevolaj. Netreba sa s nimi srať.
Ak zatiaľ nedisponujete takmer ničím, neznamená to, že nemáte čo ponúknuť, len by som na sebe v tom prípade zamakala. Napríklad začala cvičiť a k tomu pridala nejaký kurz jazyka alebo web dizajn. Alebo nemusíte, len je treba potom prispôsobiť kritéria na partnera podľa seba. Keď na sebe zamakáte, môžte získať niekoho lepšieho, než keby ste so sebou nič nerobili. Proste keď nič neponúkate, nemôžete ani nič očakávať, jednoduchá matematika. Keď sa spoliehate na krásu, tak už teraz ako toto píšem, si zakladá na Istagrame profil xy krajších, mladších a šikovnejších báb. Musíte mať pridanú hodnotu. Makajte hlavne na interiéri. Chlapi nie až tak blbí a keby aj boli, za každým číha ich mamička a tá im poradí, tak bacha.
Ak sa vám nedarí dlhodobo nikoho stretnúť a zoznámiť sa, treba začať robiť niečo inak. Zmeňte svoje zvyky. Musíte vystúpiť zo stereotypu. Keď človek robí stále to isté bez zmeny, neuvedomuje si ako čas rýchlo plynie.
Tiež je dôležite na seba netlačiť. Dosť, že okolie na vás tlačí tými kokotskými doternými otázkami: už niekoho máš? A čo ty sa nejdeš vydávať? A do kedy chceš čakať? A otázky o decku ani nehovorím, jak sa vedia ľudia vypytovať. Nepríčetní kokoti. Inak na toto tiež mám odpoveď. Keď sa to pýtala toho času moja kolegyňa 50+ tak som sa teda aj ja spýtala, či ešte menštuuje, alebo či už je definívne po prechode. A bol pokoj. Ja nedarujem nikomu nič. Domnievam sa ale, že s týmto ľudia neprestanú. Je lepšie sa totiž zaujímať o druhého „ničotný“ život, ako si uvedomiť ničotu toho vlastného. Čo sa však zmeniť môže je, že na seba nebudete tlačiť vy. Proste to vypustiť a neriešiť. Aj keď na odľahčenie na Yale University urobili štúdiu, ktorej výsledok ochotne odprezentovala Oprah vo svojej show, vraj, keď sa žena nevydá do 40tky, má väčšiu šancu, že ju zabije terorista. Kľuuud, amíkom sa tiež nedá všetko veriť, veď ich platinový hranol odporúča vpichovať si Savo.
Keď stretnete toho správneho človeka, potom všetko naberie mega rýchly spád a všetko pôjde ľahko. A vtedy je to to pravé. Keď niečo je nekonečná storočná motanica a stále sú nejaké problémy, je to ako hľadať celoživotné šťastie v tlame krokodíla (nie, nemyslím Lacoste). Ja viem, že si veľakrát myslia baby, čo sú singel, že sú na tom najhoršie, ale podľa mňa sú na tom najhoršie baby, čo sú dobrovoľne uväznené v mŕtvych vzťahoch, ktoré sa skôr alebo neskôr začnú rozkladať. Vy si dajte na čas. To koho si vyberiete, vám vie buď spríjemniť alebo solídne pokurviť život. Preto, keď Vám samým na sebe bude záležať najviac pochopíte, že osobné šťastie nestojí a nepadá na druhej osobe. Nikdy.
No a k samotnému hľadaniu partnera. Ku mne, keby niekto prišiel v meste a oslovil ma, myslím si a) že je úchyl, b) maniak, c) že to skúša stále a všade. To by bolo bez šance. Ja som stavila na internetové zoznamky. Lebo ja milujem nakupovanie. A tie apky sú podobné tým nákupným, proste klikáš toto áno toto nie. A keď najprv áno a potom nie, dá sa to ako pri Aboutyou.sk bezplatne vrátiť, čo je super. Keď si dobre vytuningujete profil, nie je to bez šance. Ja som tam mala pár bodov typu, ak si folikulárne hendikepovaný – nepíš, ak chodíš v piatok domov vláčikom z Bratislavy s prázdnymi téglikmi a nedeľu späť s plnými – nepíš mi, keď máš psíka – nepíš mi, atď. Ono to vyzerá drsne, ale mne to vyselektovalo veľa chlapov a tých, s ktorými som sa stretla boli viac menej použiteľní. Tam je dosť chalanov, čo proste nemajú kde stretnúť babu. Sú v práci a potom chodia na tie isté miesta, alebo sú proste hanbliví. Ako nebolo to také zlé, ako som si pôvodne myslela, bola to celkom zábava. Dôležité sú podľa mňa dve veci pri takomto type zoznamovania: 1) Nevypisovať si sto rokov, stačí pár dní a potom stretko, nemá cenu niekomu vešať na nos zbytočne info o sebe. 2) Ak sa s niekým stretnete, ale nejako zvlášť vás neoslovil, stretnite sa s ním ešte 1-2 krát. Možno sa to zmení, a keď nie, tak to ukončíte neskôr. Keby som sama nešla týmto kľúčom, druhýkrát sa nestretnem ani s pánom, ktorého priezvisko dnes nosím.
Ak sa už s nejakým potencionálnym partnerom začnete stretávať, ja odporúčam si určiť nejaký časový horizont, koľko času ste ochotná tomu venovať. Lebo určite narazíte aj na hajzlíkov, čo by vás radi zavádzali a naťahovali. Preto sa nebojte na rovinu vypytovať čo vás zaujíma. Nie zrovna koľko zarábajú, ale či chcú vážny vzťah, rodinu, či sa chcú ženiť, na ich predchádzajúce vzťahy atď. Ja som sa vypytovala vždy všetko. A čo? Išlo predsa o mňa.
Nedajte sa odradiť po viacerých neúspechoch a hlavne neznižujte svoje kritéria, lebo nikdy nebudete spokojná. Radšej si počkať ako sa ukvapiť.
A ešte by som sa chcela prihovoriť na záver za nízkych mužov. Mám pocit, že sú nespravodlivo zatracovaní, a zvýhodňovaní sú naopak zbytočne vysokí. Chyba, nekonečná chyba. Nízky chlap sa bude snažiť a bývajú fakt milí a zábavní. Vysoké pizza štangle fungujú v štýle „tak tu ma máte.“ Nízky sa snaží, na nič sa nehrá a ako bonus si viete odkontrolovať kam sa pozerá, pri Raťafákovi Plachtovi je to bez šance. Ja som stretla zopár chlapov, čo boli nižší odo mňa a boli svetoví. Nemôžem neodporúčať. Dámy, veď ruku na srdce, ktorá nechcela mať doma svojho času vlastného mončičáka?
Na túto tému sa dá toho napísať kvantum, kľudne mi napíšte, keď vás zaujíma niečo konkrétne.
H.