
Napíšem pravdu, sem, do bezpečia môjho vlastného blogu, do tichého priestoru jednotiek a núl.
Som hypochonder.
V podstate mi to hovorili ľudia vždy, ale považovala som ich slová, za sprosté ohováranie a daných ľudí za emočne plochých, ba priam odsúdenia hodných.
Dnes viem, že jediný kto bol na míle ďaleko od reality, som bola ja.
Priznávam, boli tam isté náznaky už dávno, napríklad pred veľa veľa rokmi v Londýne, keď jediné čo ma na London Bridge zaujímalo, boli hodnoty môjho tlaku, ktoré mi ukazoval tlakomer, ktorý som so sebou všade vláčila a hrdo používala. Alebo keď som nejedno piatkové rande sedela na pohotovosti (samozrejme aj s frajerom) pre vysoký tlak.
Brala som to tak, že vlastním osobnosť impozantného blázna.
Nakoniec sa šetrením zistilo, že ten impozantný blázon je tiež hypochonder.
Každopádne, viete si predstaviť, aké je fungovanie hypochondra v bežnom svete? Ja viem, je to desné. A viete si predstaviť, aké je fungovanie hypochondra v korona svete? Horor. V tejto epizóde, Vám to skúsim priblížiť.
Môj život pred koronou:
Je bežná sobota. Nič mimoriadne sa nedeje. O korone sa mi ani nesnívalo. Neexistuje. No a potom si sadnem na TV ovládač na tlačítko stíšiť a zachváti ma panika, že som ohluchla! Panikárim a v krátkom časovom horizonte sa počujem kričať. Uf, dobre. Som OK.
Alebo, raz, keď som sa v chovprodukte zahľadela do koženého (bezsrstého) morského prasaťa. Vyzeral ako ľudský exkrement, ktorý má na čenichu pubické ochlpenie. Ikonický čuďas. Mala som obavu, že v dnešnom povrchnom svete, bude ten tvoreček nepochopený a nikto si ho neosvojí. Chcela som ho obliekať do vlnených rolákov ako intelektuála z 80tych rokov. Meno mal mať Rudolf, Rudko, Rudo.
Pracovníci onoho chovproduktu sa dali obmäkčiť úpenlivými, opakovanými a hlavne neutíchajúcimi prosbami, ktoré ma naučil môj syn a otvorili mi jeho ubikáciu, aby som sa mohla dotknúť toho holého zvieratka a nadviazať s ním kontakt. Moja predstava bola strhujúco gýčová. Oči sa nám mali stretnúť, ja viem, on vie a potom sa mu tie jeho malé korálkové očká mali jemne orosiť od dojatia, že mu svitá na krajšie zajtrajšky. Proste úžasná rozprávka pred nami.
No a potom to Rudo kompletne posral!
Vymrštil sa z pilín bez varovania ako maniak a uhryzol ma do ruky. No bolo vybavené. Roláky sa nekonali, zato ja som chytila slušnú hystériu, že čo keď ten kožený diabol má besnotu a teraz to mám už aj ja.
Vyhúkaní zamestnanci chovproduktu sa svorne dušovali, že Rudo je zaočkovaný, ale môžem všetkých uistiť, že hypochonder neverí nikomu a ničomu, tak prosím ostatných ľudí o pochopenie a hlavne odpustite si presviedčanie. Veríme len faktom, testom a zase faktom. Mňa osobne až 12 tehotenských testov a 2 návštevy u gynekológa presvedčili, že som gravidná, tak asi toľko k téme.
No v tejto situácii som nelenila a volala svojej doktorke, s tým, že ma napadlo antisemické divé zviera, čiže Rudo. Zobrali mi krv a robili testy a za 24 hodín mi dali echo, že mi nič nie je. No lenže za tých 24 hodín som na sebe vypozorovala toľko symptómov, že to ani google nedokázal vyhľadať, ale ok.
Odstupom času, mi je jasné, že sa zamestnanci museli obávať práve o Ruda, či som ho náhodou ja nenakazila besnotou. Chápem.
Stále však trvám na tom, že holý Rudo potreboval v prvom rade exorcistu a v druhom rade majiteľa, ktorý vykazuje rovnaké známky správania ako on, len neviem, na akej adresa sa momentálne zdržiava Matovič, takže ich neviem dať dokopy.
Ďalší hypo záchvat ma chytil raz v piatok večer, keď som sa porezala pritom, ako som si chcela prekrojiť biely dvojdňový rožok tupým nožom. Táto akcia ma dohnala na ružinovskú pohotovosť. Šla som tam s kamarátmi a reznou ranou. Ruku, ktorú som si omotala uterkou, som držala v čakárni nad hlavou, čo spôsobovalo množstvo otázok personálu, lebo si mysleli, že sa hlásim. Asi 3x som povedala, že sa nehlásim, ale zachraňujem seba sa.
Z reznej rany sa nakoniec vykľul škrabanček, ktorý nebol hodný ani jedného štichu, iba detskej náplaste s macíkmi a pohŕdavým pohľadom ošetrujúceho lekára a krútiacej hlavy sestričky. Od uvedeného incidentu nekonzumujem biele pečivo. Ja sa proste zo všetkého poučím.
Môj život počas korony:
Od marca 2020 dodnes deň nedôverujem ani jednému z troch teplomerov v domácnosti. Určite nefungujú. Donútila som pána manžela vymeniť na všetkých baterky a prikúpiť ďalší. Neverím ani tomu novému. Meriam si teplotu 2 až 3 krát za deň. Malý šuflík s liekmi musel byť presťahovaný do 3x väčšieho priestoru, nakoľko som vykúpila celú lekáreň. Jem vysoké dávky vitamínov a nútim k tomu každého, kto je so mnou v kontakte. Prežívam neustály stres. Keď mi zvoní telefón s číslom, čo nepoznám, dvíham so strachom, lebo som presvedčená, že určite mi volá nejaký hygienik – trasovač. Zatiaľ vždy volali len kuriéri. Yes!
Taktiež neverím žiadnym rúškam ani respirátorom, ktoré vlastním. Pre istotu si dávam dva naraz. Potom nemôžem dýchať už vôbec a bolí ma hlava, čo pripisujem samozrejme nastupujúcej korone. A dokolečka dokola.
Správy som nepozerala od mája, lebo ma tak stresovali, že mi praskla cieva v oku, čo znamenalo, že mi krv zaliala oko. Nechutné. Ja som to považovala za skoro porážku, okolie a doktori za proste prasknutú cievu v oku. C!!!
Informácie a správy mám hlavne od zomrákov, Gorduliča a Denniku N. Snažím sa sústrediť na čokoľvek iné, ale vždy niekto zakašle alebo kýchne a hlava ma prepne do polohysterického, miestami až extrémne vystrašeného módu. Začnem sa pozorovať, zdá sa mi, že nemôžem dýchať a mám tlak na hrudi, bolí ma hlava. Je skoro po mne. Určite mám koronu. Aj teraz ako toto píšem chlípem čaj a je mi blbo.
Zásadný rozdiel hypochondra pred koronou je v tom, že hypochonder mal obavu, že MOŽNO zhebne, no hypochonder počas korony je presvedčený, že URČITE zhebne.
Vážne uvažujem, že sa pôjdem dať otestovať, nech mám pokoj aspoň pár dní, ale obávam sa, že ma vystrie počas čakania na SMS o výsledku a tiež sa poznám a viem, že zrejme keď bude výsledok OK, nebude sa mi to zdať OK. Ja, ako správny hypochonder, dokážem spochybniť akúkoľvek lekársku správu. Bez zaváhania. Aj keď som len Mgr. a nie MUDr.. Nič ma nezastaví.
Hypochondra totiž dokáže skutočne vytočil len jedna vec, keď mu lekár oznámi, že mu NIČ NIE JE. A verte či neverte, nechcete stretnúť dehydrovaného netopiera, nechcete stretnúť holého Ruda a určite nechcete stretnúť zdravého hypochondra.
Toľko k téme.
H.