Hygienické vložky, kocky lega a kúpacia čiapka
Je ráno. Ticho. Chlípem kavej. Čítam si klasiku. Denník N. Som rada, že nie som Britka. Nemyslím preto, že sú ohyzdní, čo teda sú, ale preto, že nespadám pod krídla toho platinového blázna. Mohol byť múvi stár. Ale v Harry Potterovi, nie v parlamente.
Uvedomujem si, že aj ako Slovenka som v prdke. Jak sa hovorí „z hovna bič neupletieš,“ tak to sedí na Slovensko. Nedá sa bez zásob nevyhnutných pomôcok, dostatočného počtu zdravotného personálu a bez prístrojov zachraňovať Slovensko. Nedá. Ľudia mali sedieť doma na riti minimálne 14 dní spätne a chodiť všade s rúškami. Nie teraz. Teraz môžu zachraňovať jedine zásoby vo svojej chladničke. Čoskoro zistia, že ani nad tým už nemajú moc. Čítala som, že hajzlák v súčasnosti patrí k najžiadanejším tovarom. Je na úrovni rúška a dezinfekčného gélu. Hajzlák. Vraj je symbol dôstojnosti. U nás to máme trochu inak. Pán manžel mi zabezpečil 8 balíkov vložiek! Slovom osem. Najprv mi napadlo, či neplánuje aj on začať menštruovať. Šetrením sa nakoniec zistilo, že mi chcel zabezpečiť dostatok dámskych hygienickych vložiek, aby, a to citujem: „som si nemusela vo svojich dňoch dávať handry.“ Wau. Cítim sa zabezpečená. Vložkami.
Pán manžel v dávnej minulosti kúpil rúška a pár respirátorov. Rozprával mne a mojej mame katastrofické scenáre, dávno pred tým, ako existovala nejaká korona. Nebrali sme ho vážne. Tak je pravda, že pán manžel si sám diagnostikoval vtáčiu chrípku. A myslel to smrteľne vážne. Mal asi chrípku. A pár dní predtým ako to u neho vypuklo, videl vonku mŕtveho vtáka. Holuba. Mimochodom som ho videla aj ja, ale on bol ten vyvolený, ktorý to schytal. Došiel na to tak, že si hodil príznaky do googlu a čáry máry fuk, diagnóza bola na svete. Takého ja mám doma doktora. Teraz spätne tvrdí, že mohol mať vlastne koronu. Ach jaj. Dovolím si prikloniť sa skôr k tej vtáčej chrípke. Chrípku mal. Asi. Vtáka má. Určite.
Každopádne mi to prišlo celé kapičku prehnané. Mne, ktorá si 17x na London Bridge merala tlak. Mne, čo nosila tlakomer aj do Verne a merala si tam tlak v plnej prevádzke v sobotu večer. Mne, čo na mňa v kine robili ľudia „pššššt“ lebo som si tam merala tlak. Docvaklo mi, že som si nenašla svoj opozit. NAŠLA SOM SI SVOJ KLON. Budem to mať ťažké. Jediné čo ma ako tak teší, že aj on to bude mať ťažké. So mnou. Krásna symbióza.
No ale, je pravda, že sa mi teraz zmýšľanie pána manžela hodí. Dokonca aj moja mama mu telefonuje a konzultuje s ním kadečo. Niekedy hovorí príliš technické veci. A veľa. Vždy, ale naozaj vždy mu to vrátim. Po svojom. Hustím do neho obsah, ktorý vyhodnotím ako témy proti mužskému chápaniu. Zežíram ho kozmetikou, babskými seriálmi a reality show. Do detailu a pekne pomaly ich opisujem. No lenže on ma počúva! Ešte ma opravuje! Alebo mi protirečí! Dnes som mu povedala, že neexistuje žiadna korona, že je to komplot na jeho osobu, aby on bol v izolácií. Lebo je vadivý. Tvrdila som mu, že máme všade kamery a je to vlastne slovenská verzia filmu Muž na mesiaci. Len nie je na mesiaci, ale po karanténe sa tam možno vystrelí. Dobrovoľne. Ja nie. Ja letím s Rafim rovno do Honolulu, kde mám apartmán na pláži za peniaze čo mi platia za túto blamáž. Bolo mu to smiešne. Zdekoval sa mi z dohľadu. Myslím si, že si šiel prezliecť tričko. Šak kamery.
Prala som. Uteráky, posteľné prádlo a sedem kociek lega. Nevedomky. Nemám slov. Kecám. Mám. Strašne veľa škôd sa pácha v našej domácnosti odkedy si musím obsedantne umývať ruky ako Diviak (pracovný názov pre hlavného hygienika) v telke kázal. Doteraz som ho videla len vo vianočných reklamách na Kofolu a teraz káže ako ruky umývať. Motivačné. No k téme. Kým si ja šudlím ruky, vzniká priestor na nekontrolovateľné akcie zbytku zostavy. Lego v práčke, lego v šuflíkoch, lego pod vankúšom a lego v Ervinovom hajzíku. To už je klasika. Mimo toho ma to stálo dva banány, balíček Marína keksov, ktoré mi pán manžel zežral kým som sa šudlila, dve knihy to zrejme Rafi potrhal, dodnes sa nepriznal a jeden časopis to bol Ervin pristihnutý pri čine. Ešte som nevidela, ako môže jeden králik tak žrať informácie. Presne viem čo by na to povedala Gizka ty Oňo. Šokantné!
Dnes tu vládne celkom anarchia. Všetci sú vypustení v priestore a každý si robí svoje. Prestávam mať veci pod kontrolou. Som z toho nesvoja. Dohodli sme sa s pánom manželom, že otvoríme konečne inkriminovanú krabicu na balkóne. Teda ja by som to nechala ešte vydusiť, ale pán manžel ma nastrašil, že sa môžu veci znehodnotiť. Do takého rizika nie som ochotná ísť, takže sa to musí vybaviť.
Rafi spí. Ja a pán manžel operujeme na balkóne. Komplet vybavení, rúška a rukavice. Ja mám aj okuliare. Som matka. Pán manžel nemá. Hazardér. Poučujem ho o jeho maximálnej nezodpovednosti. Evidentne sa cíti ako rebel. Je drzý. Povedal mi, že mne sa tá skurvená suka korona môže zachytiť vo vlasoch. To mi vôbec nenapadlo! Ukľudňujem sa faktorm, že vlasov toxickej farby sa bojí aj vírus. To je ako v prírode tie žabky krpaté a krikľavé sú najviac jedovaté. To som presne ja. Len ja som ešte k tomu aj hádavá a hašterivá. Bolo mi povedané. V minulosti. Včera. Predvčerom. Predpredvčerom.
Vybavili sme to. Super. Neviem či je obsah krabice dobrý, odmietam sa toho dotknúť. Idem si umyť vlasy.
Pán manžel sa oholil! Po 3 rokoch. Bojím sa ho! Cudzí človek. Vyzerá ako Talian. Cudzí Talian. Myslí si, že srandujem. Nesrandujem. Ideme pozerať korona správy. Strategicky počkám kým si niekam sadne. Podľa toho sa usadím ja. Čo najďalej od toho cudzieho pána. Nevydržím to. Odchádzam do šatníka. Vyhrabem kúpaciu čiapku a napchám si pod ňu moje dlhé modré vlasy. Pozriem sa do zrkadla a zľaknem sa sama seba. Vôbec by ma nemuseli maskovať na to, aby som odohrala Grua z mimoňov. Vrátim sa do obývačky. Sadnem si vedľa pána manžela. Pozerá na mňa ako na zjavenie. Zaslúžim si. „Ježiš“ vypadne z neho. „Aspoň vidíš, ako sa cítim teraz pri tebe ja.“ Smejeme sa, až nám slzy tečú. „Mamíííí“ počujem z izby. Ideme obaja za Rafim. Ja s kúpacou čiapkou na hlave a oholený Talian. Rafi spustí hučáka. Bojí sa. Má čoho. Neskôr sedíme už zvyknutí na seba v obývačke. „Myslíš, že si bude Rafi myslieť o nás, že sme totálne ujebaní?“ pýtam sa pána manžela. „Myslím, že bude rovnaký ako my“ odpovie. Ukľudní ma. Páči sa mi byť ujebaná, kontroverzná a divná. Hádam sa to bude páčiť aj môjmu malému chlapcovi. Nuž, čas ukáže. Ideme ďalej.