Čože? Počula som dobre? Vraj je v dohľadne koniec rúškam? Teraz? Keď som sa prestala zadúšať smiechom a skrotila svoju predstavivosť? Nijéééé.
Ako sa začalo s tými rúškami, von som nechodila vôbec, no teraz ku koncu som to ja, hypochonder, celkom dosť osolila. Chodila som totiž výlučne, nie však výhradne, na miesta s najväčšou koncentráciou potencionálne nakazených. Do nemocníc a polikliník. Ale o tom žádná.
Je taký film, dosť starý, ale zato aj dosť vtipný a ja osobne ho mám fakt rada. Volá sa Deuce Bigalow, dobrý striptér. Tam vystupuje postavička, ženského rodu, čo nosí rúšku celoročne, pretože má namiesto nosa vtáka. Ale nie takého s perím, čo škrieka jak ujebaný od svitu do mrku a popritom stíha nekontrolovateľne srať kade tade. Horšie. Takého bez peria, bez krídel, čo väčšinou spí a keď sa z času na čas zobudí, rovno sa doblve. No tak presne to som si vždy predstavovala, keď som pozerala na seba do zrkadla v rúšku a tiež na ostatných rúškonosičov. No a je to preč. Škoda. Ja som sa bavila. Celkom dosť.
Ale aj tak nejako tuším, že toto nie je koniec slovenského mizerére a čoskoro príde niečo nové. Ja osobne si už chystám outfit na protesty za oslobodenie Slovenska zo spárov fanatických prakokotov. Áno, som liberál a to taký ten hódne oduševnelý typ. Milujem homosexuálov. Nestotožňujem sa s tým, že nemôžu fungovať ako heteráci, že majú len rovnaké povinnosti, ale nemajú rovnaké práva. To je krivda a mňa krivdy fakt serú. Nejako racionálne mi ešte nikto nikdy nevysvetlil, prečo sú heterosexuáli “niečo viac” ako homosexuáli. Asi preto, že nie sú. Podľa histórie totiž všetko zlo genocídy, vojny, znásilnenia, zneužívanie moci a sily, fyzické a psychické násilie páchané na ženách majú pod patronátom mačoidní, egocentrickí, no hlavne heterosexuálni muži. Často „ctihodní“ páni v rôznych druhoch hábitov, talárov, uniforiem či oblekov. Ešte som teda nepočula o nejakom kruťasovi, psychopatovi homosexuálovi. A to som maturovala z dejesu.
Ja si už roky každé narodeniny píšem plán na ďalší rok a vždy tam mám okrem klasických kokotín typu nedopustiť: pribratie na váhe, skrátenie vlasov, upadnutia do štandardov v obliekaní, taktiež jeden kľúčový bod v zozname a to nájsť si svojho best friend gaya. V tomto si celkom verím, že by sa mi mohlo zadariť. Už mám aj jedného vyhliadnutého. Je to herec. Nepatrí k tým notoricky známym postavičkám. Je taký decenťák a zlatík. Slušný človiečik. Ja ho mám tak strašne rada, že pochybujem, že ho tak má rada vlastná sestra. Pučila by som ho a pučila. Zatiaľ ho len vytrvalo stalkujem na néťu. A postupom času vymyslím, ako sa nenápadne, ale zato definitívne nakvartírovať do jeho života.
Mám nové kúzelné okuliare. Dioptrické. Mala som viacero favoritov a preberala som ich so svojim kamarátom lomeno stomatológom a zhodli sme sa na nežných, ružových Miu Miu. Musím povedať, že som kojko spokojko. Tie škulky sú fakt zázračné. Akože takto. Myslím si, že keby toto boli bývali vedeli, všetky tie trúby čo si nechali zvyklať vlastné sebavedomie a dobrovoľne si šli dať namontovať cecky, s vidinou, že „lepšie pochodia a viac si vybavia“, tak by si to boli bývali hádam aj rozmysleli. Z môjho pohľadu sa šeredne ojebali. Neviem síce koľko stoja tie sáčky z huspeninou v hrudnom koši, ale podľa toho, ako tie chúdence potom nemajú ani na tričko, čo by im nebolo malé, alebo kde by bol čitateľný nápis, domnievam sa, že to bolo drahšie ako moje bríle. A výsledok? Podľa mňa rovnaký.
Nasadila som si inkriminované okuliare a zrazu sa všetko dalo vybaviť. Neuveriteľné. Veci, kde som sa dohadovala mesiace som vybavila za pár minút. Usmievali sa na mňa kadejakí cudzí ľudia tak neprirodzene okato, že som začala šípiť prítomnosť dílera, o ktorom mi nikto, kurva gauč nepovedal! Zachytila som svoj odraz vo výklade a nachvíľu som odrbala aj sama seba. Tomuto ja hovorím 100 % krytie. No nevinnosť sama. Bambi. Haník. Bola som si istá, že aj keby som upíglovala kabelku starenke, či vyrvala vozíčkarovi z rúk telefón, tak by povedali fízli a aj svedkovia činu, to Ona nie! Ako možno to spáchala druhá babka, či druhý vozíčkár, ale Ona určite nie! Neexistuje!
Musím povedať, že tie bríle mi dosť otvorili oči. Celkovo. Zaznamenala som nasledovné :
1. konečne vidím na svoj kompjúter, aj na telefón pána manžela – haha
2. konečne som vnímaná ako útlocitná, bezúhonná žena zo značným intelektom a len s tými najlepšími úmyslami – kokos mega nuda
3. veľké šťastie, že také bríle nemá Fico, Pelle, Matovič a spol., lebo to by bol celý slovenský národ nenávratne v riti.
No a potom som prišla domov. V zázračných brílach. Otvorím dvere, rozjarená, opantaná všeobecným úspechom a cítiac sa ako drahá mačka. Pán manžel na mňa zíza a po chvílke zahlási: „takže ďábel nosí ružové bríle.“ V tom znenazdajky dokape náš spoločný, dva roky starý produkt Rafael a vysmiaty jebne celou silou kovový autobus o dlažbu. Zmôžem sa len na jednu vetu: „omyl, ďábel nosí päťky plienky a žvachtá dudel.“
H.