Hľadať si partnera a vzťah je podobné ako vyberať si nové auto. Kým niekomu stačí, že sa odvezie z bodu A do bodu B, iný potrebuje, aby to bol posledný model luxusnej značky. Niekto hľadí na spotrebu, technické parametre a vlastnosti auta. Kým jeden ho potrebuje, druhý po ňom túži. Niekto ho bude používať denne a niekto obohatí cesty ako víkendový vodič. Niekto sa o to auto bude starať celý čas, niekto len zo začiatku a iný nikdy. V čase kúpy si však podľa mňa každý vyberal to najlepšie, na čo v tú chvíľu mal. Podľa vlastnej bonity. Prečo si pri kúpe auta tento fakt ľudia uvedomiť vedia, ale v bežnom živote to tak nie je? Tak to je záhada prosím pekne a nie nejaká Blair Witchovina.
Ja osobne si zásadne nekupujem ojazdené autá. Mám rada vôňu novoty a ten pocit, že nikto neprdel do mojej sedačky, že nikto toho štvorkolesového chudáka nevylágroval po všetkých bratislavských výmoľoch, že nikto nezacapkal palubovú dosku od make upu. Právo na tieto a iné divočiny si uzurpujem ako prvá ja. Ale sú aj ľudia, čo pri kúpe auta neriešia najazdené kilometre a to teda ja osobne nepochopím. Mňa to zaujímalo vždy, pri autách a tiež pri potencionálnych frajeroch. Normálne som bola schopná sa pýtať na druhom rande koľko vagín videl dotyčný z bezprostrednej blízkosti. No ako sorry, ja fakt nebudem tráviť čas s ochytaným rožkom. Ako ja osobne som pohoršená aj z dvojciferného čísla, ale ja som podivín. Lenže tí hadi smradi, si veľmi radi stáčali kilometre. Mali by k nim dávať servisné knižky a keby som si ich prelistovala, mám pocit, že by som viackrát nedochlípala ani ten svoj nechladený, nesýtený Rajec a nahodila by som nenápadný, ale zato svižný moonwalk.
No a si predstavte, že niektorí účastníci mojej životnej show boli tak nekonečne drzí, že sa ma vypytovali to isté, čo ja ich. No c! Ja už fakt neviem, čo ich vychovali vlci? A to kde videli! Tak oni ti ma chceli skúšať jak dostihového koňa. Hneď som im nadala, bez pardónu! Nehanbíš sa vypytovať takéto otázky dámy? A čo sa budeš ďalej pýtať, koľko vážim, koľko mám peňazí na účte, koľko m² má môj byt a nebodaj koľko mám rokov? Nonsens. Pravda je taká, že ja to nemám zrátané, tudíž by som potrebovala A4, pero a nejaký ten čas na rozpomenutie. Vždy som mala problém pamätať si mená, takže môj zoznam by vyzeral nejako takto: mrkva, bočák, torpédo, tampón, jadrová zbraň, neidentifikovateľný objekt a.k.a. obráťme list….a pán manžel.
Nedá mi, nevyjadriť sa k veľkokotníkom. Podľa môjho názoru sa zbytočne preceňujú. Už vidím, ako by vedeli kadejakí chlapi šoférovať tank. No tak to iste. Len by tam sedeli vnútri na sedačke a čakali, že sa z nich všetci poserú. Tak nejako fungujú veľkokotníci. Akože ja ich konkrétne neznášam. Párkrát som bola nútená položiť nevkusné otázky typu „ok, máš k tomu zbrojný pas?“, „čím kŕmiš tú lochneskú príšeru?“ „ty chceš zo mňa urobiť dve Hanny?“ No maximálne negustiózne, čo vám budem hovoriť. Ako z mojej skúsenosti im dosť dlho trvá pochopiť hovorené slovo. Napríklad vysvetliť im to, že majú big dick, absolútne nevylučuje, že môžu byť big dick aj oni sami, tak to ma vážení, stálo hódne energie. Nechápali, že v našich zemepisných šírkach sa jedná skôr o telesnú vadu, s ktorou treba ísť k lekárovi, než ju otŕčať kade tade. Akože fakt som sa snažila im vysvetliť, že majú problém a, že potrebujú pomoc a, že ja nechcem niekoho, kto má ich problémy. Vysvetľovala som im, že odvolávať sa na černochov je slabomyseľné, až rasistické. Samozrejme, že sa ženám páčia černosi, a čože by nie, ale kvôli bielym zubom!!! Tak som všetkých veľkokotníkov čo som stretla poslala k zubárovi. Vivat zlatý, snaživý priemer.
Milujem otázky, pretože som strašne zvedavá. Už ako decko keď ma nechali nachvíľu niekde samú, prekutrala som cudzie šuflíky a skrine. To budem mať už asi nastálo. Ja sa aj pána manžela vypytujem otázky na ktoré sama neviem odpovedať bez dlhšieho premýšľania. Napríklad sa ho vypytujem také absurdity typu „čo sa ti najviac páčilo, keď si ma prvýkrát uvidel?“ a on mi niečo odpovie a keď sa ma spýta to isté, tak ja mám len odpovede, čo asi nechce počuť…“desná latino košeľa a hódne veľké sklamanie.“ Ale keďže pán manžel si ma zmapoval voľným okom a je inteligent, na druhé rande prišiel v tričku Wu-Tang Clan, svietiacimi hodinkami a švajčiarskou čokoládou, no a potom sa do neho nezamiluj. Najviac sa mi páči jeho veľký nos, lebo podľa mňa muži s veľkým nosom sú sexy, len máme trošku problém pri bozkávaní, lebo sa zrážame s tými frňákmi jak dvaja mečúni. Ale on sa ma každý deň, ako fakt každý deň pýta jednu a tú istú otázku: „Na koľko percent ma dnes miluješ?“ Keď nedám 100% hrozí, že mi nepomasíruje nohy a to ja teda nemienim riskovať.
Čo mi pripomenulo, ako sú niektoré národy lehce mimo. Napríklad Poliaci. Pán manžel mal svojho času vo Švajci kolegyňu Polku, ktorej keď ukazoval moju fotku sa ho opýtala „A vy ste Židia?“ No ten keď mi to hovoril, porád som kutrala v kabelke po zošitku, kde si zapisujem ľudí, čo ma nasrali. Hneď som sa ho pýtala, či sa jej spýtal, že išla do Švajcu preto, aby sa konečne dostala ku kvalitnému mäsu. Ale kdeže, pána manžela to pobavilo. Ach. Tak iný je ten človek, tak iný. No ja by som jej načesala hneď a ešte by som jej povedala, že tie ich krowky stoja za prd a sú dobré leda tak na vyťahovanie amalgámových blomb. Toľko k Poliakom. Nedá sa ich mať rado. Nedá.
Mimoriadne ma pobaví ten môj pán manžel tým, ako si rád pripisuje zásluhy za všetko možné aj nemožné. Miluje rozprávať a kvetnato opisovať ako mi on vniesol svetlo do života. Myslí tým, že mám vďaka nemu Spotify, HBO Go, Netflix a v neposlednej rade Markízu, či dokonca TV8. Úplná chudinečka bez Markízy som bola. Môžem byť rada, že som sa vydala s takým hendikepom. Ale keď sa ho spýtam, že či už vie, kde máme sítko? Tak nevie. Pýtam sa, tak potom čo chce ten chlap? Veď on nevie, ani kde máme sítko. Bezo mňa je v riti. Vraj sa príliš fixujem na sítko. Ok. Pýtam sa ho teda kde máme mixér. Nevie. Tablety do umývačky. Nevie. Kde má decko ležérne outfity. Nevie. Musela som mu ozrejmiť, že to ja som do jeho života vniesla svetlo, pretože fakt, že si môže dovoliť nevedieť, kde máme veci v domácnosti je mega, ale fakt, že mega luxus. Suma sumárum, bezo mňa je v absolútnej riti. Súhlasí až potom, čo mu šibrinkujem žabykláčom pred nosom. Mňa z tých vajconosičov raz porazí.
H.